Mestský úrad Dudince

Všeobecné informácie

O MESTE

Dudince sa nachádzajú v nadmorskej výške 140 m n.m. na upätí Krupinskej kotliny v okrese Krupina v trojuholníku Bratislava, Banská Bystrica, Budapešť v čistom životnom prostredí bez exhalátov priemyslu. Dobrá poloha a teplá stabilná klíma vytvárajú ideálne podmienky pre príjemný oddych. Podnebím patria medzi oblasti s typickou nížnoteplou klímou, s najväčším počtom slnečných dní v roku v Slovenskej republike a podľa švajčiarskej klasifikácie majú sedatívnu, utišujúcu klímu.

Obľúbené sú aj kvôli tejto skutočnosti. Sú ideálne miesto na rehabilitáciu a relaxáciu. Dudince majú viac ako 700 ročnú históriu. Z obdobia Rimanov sa v Dudinciach nachádza 32 kamenných rímskych bazénikov. Pekné prírodné prostredie, stála teplá klíma a vynikajúce účinky liečivej vody umocňujú význam Dudiniec pre zdravie človeka. Dudinská voda má teplotu 28,5 stupňa C a obsahuje šesť rozhodujúcich minerálnych prvkov, blahodárne pôsobiacich na organizmus človeka. Pomáha liečiť pohybový aparát, srdcovo-cievny systém, reumatické ochorenia, vysoký tlak, kožné a ženské choroby. Má blahodárny vplyv na zažívací systém.

HISTÓRIA MESTA

Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy.

Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.

Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.

Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v r. 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný.

Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v r. 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od r. 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K. Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K. Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.

Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.

Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov.

V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili. V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.

O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.