Rímskokatolícky kostol sv. Andreja Svorada a Benedikta

Všeobecné informácie

Farnosť Nitrianske Rudno
Farnosť Nitrianske Rudno tvoria dve obce – Nitrianske Rudno a Rudnianska Lehota a v poslednom čase patrí do pôsobnosti farnosti aj Dom dôchodcov. V roku 1887 bol vytvorený dekanát Nitrianske Rudno. Do tohto dekanátu v súčasnosti patria farnosti Čavoj, Čičmany, Diviaky nad Nitricou, Horné Vestenice, Kostolná Ves, Nitrianske Rudno, Nitrianske Sučany, Valaská Belá a Zliechov. Dištriktuálnym dekanom je Ján Smolka.

Dejiny obce Nitrianske Rudno
Obec Nitrianske Rudno sa prvýkrát spomína v roku 1245. Pôvodne to bola banícka osada. V roku 1348 sa spomína pod menom Rudno. Obec pôvodne patrila zemianskemu rodu Divéky, v 16.storočí ju vlastnili Ujfalussyovci a neskôr bola súčasťou majetku Rudnayovcov. V roku 1883 tu bola založená štátna ovocinárska škôlka, ktorá bola neskôr presťahovaná do Prievidze. Od roku 1924 je súčasťou obce aj Kršťanová Ves.

Dejiny obce Rudnianska Lehota
Rudnianska Lehota pôvodne tvorila s Nitrianskym Rudnom spoločný chotár. Ako samostatná obec sa spomína v roku 1463. Počas procesu osídľovania hornej časti rudnianskej doliny sa tu usádzali tzv. „hostia“, ktorým kráľ udeľoval určité výhody. Obec bola súčasťou majetku rodu Divéky. V roku 1918 ju postihol ničivý požiar, kedy takmer celá vyhorela. V polovici 20. tu bola postavená Kaplnka Božského srdca.

Farnosť Nitrianske Rudno
Dominantou farnosti je farský kostol sv. Andreja – Svorada a Benedikta. Bol postavený v rokoch 1804 – 1816 na mieste staršieho dreveného kostola zničeného požiarom. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, ale v roku 1991 zmenil patrocínium. Kostol je postavený v klasicistickom slohu. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a do priečelia vstavanou vežou. Hlavný oltár je súčasťou architektúry, má maľované iluzórne pozadie a prestavanú menzu. Pri tabernákule sa nachádzajú dve sochy cherubínov z 2.polovice 18. storočia. V kostole sa nachádza klasicistická kazateľnica, schodíky k nej boli odstránené. Pôvodne boli súčasťou presbytéria aj dva bočné oltáre, tieto však tiež boli odstránené. Výmaľba kostola bola nedávno zreštaurovaná. V súčasnosti je správcom farnosti Mgr. Viktor Mičuda. V rámci duchovného života sa pravidelne poriadajú prvopiatkové adorácie, počas ktorých dostávajú priestor spoločenstvá pôsobiace vo farnosti (deti, mládež, ctitelia božského srdca, manželia..). Sviatosť oltárna je vystavená k poklone aj každý štvrtok. Každú nedeľu sa o 15:00 koná pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu. Deti majú svoj priestor počas detských svätých omší, ktoré bývajú každú nedeľu o 10:30 a každú stredu. Deti tu majú možnosť zaspievať si a kňaz sa im špeciálne prihovára počas kázne. Birmovanci mali počas prípravy na birmovku možnosť stretnutí s animátormi, boli pre nich usporiadané duchovné obnovy a aj farská lyžovačka. Pre miništrantov sa pravidelne pripravujú rôzne výlety, grilovačky, stretnutia na fare a podobne. Nedávno bol dokončený farský klub, ktorý stojí hneď vedľa kostola. Dvere klubu sú otvorené všetkým záujemcom, konajú sa tu rôzne stretnutia, napr. stretnutia prvoprijímajúcich detí, nácviky speváckych zborov a pod. Farský klub je vybavený rôznymi spoločenskými hrami, nachádza sa tu biliardový a stolnotenisový stôl. Farský klub ponúka možnosť stretnutia sa. Hlavným cieľom farnosti je však práca s deťmi. Každoročne sa vo farnosti koná jasličková pobožnosť, kde účinkujú hlavne veriaci z farnosti. Hodová slávnosť pripadá na júl a vtedy sa veriaci stretávajú po slávnostnej svätej omši pri malom občerstvení.

Zaujímavosti
Asi najznámejšou osobnosťou z histórie farnosti je František Madva. Tento divotvorný lekár z Rudna, ako ho nazývali, sa narodil 14.9.1786 v Skalici. Základnú školu vychodil v Skalici a už ako 10 – ročného sa ho ujali skalický milosrdní bratia. Tu sa naučil pripravovať lieky a ošetrovať chorých. Ako 14 – ročného sa ho ujíma jeho strýko Jozef Šedý, nitriansky kanonik, ktorý ho dal zapísať do prvej triedy nitrianskeho piaristického gymnázia. V roku 1805 začína študovať teológiu a v roku 1811 je vysvätený za kňaza. Od roku 1822 je menovaný za administrátora na faru v Nitrianskom Rudne. V roku 1831 vypukla v Nitrianskom Rudne cholera. Madva poučil svojich farníkov o užitočnosti brania liekov a hlavne ich aj sám liečil. V roku 1850 odišiel na zaslúžený odpočinok do Nitrianskych Sučian, kde 20.8.1852 vo veku 65 rokov zomiera. V roku 1925 mu bol odhalený pomník pri farskom kostole v Nitrianskom Rudne a jeho meno nesie Chrámový spevácky zbor Fraňa Madvu z Nitrianskeho Rudna.