Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky

Všeobecné informácie

Dejiny našej farnosti možno datovať do 8. storočia so zmienkou sídliska, ktoré sa nachádzalo v súčasnom mestskom jadre. Predpokladá sa, že táto slovanská osada si uchovávala východný obrad. V období 13. – 16. storočia sa spomína farnosť Trebišov, avšak predpokladá sa tu existencia rímskokatolíckej farnosti. Tá bola najväčšou farnosťou v okolí.
V 14. storočí sa spomína založenie farskej školy pre výučbu chlapcov a príchod pavlínov na pozvanie Imricha z Perína.
V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove. Môžeme len predpokladať, že pôvodná cerkev bola drevená so slamenou strechou a nepostačovala vzrastajúcemu počtu veriacich po jednotlivých migračných vlnách. Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Po položení základného kameňa novej kamennej cerkvi v roku 1825, bola v auguste na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky aj cerkev vysvätená a pre gréckokatolícku cirkev sa začalo nové obdobie. Od roku 1887 do roku 1944 farská kronika spomína iba útržkovito dôležité informácie týkajúce sa miestnej cirkvi. Väčšinou ide o informácie o úprave farskej budovy či menších úprav chrámu ( zvony, strecha, bočné oltáre atď. ). Aj tieto informácie poukazujú na to, že farské spoločenstvo v Trebišove duchovne žilo a vzájomne si pomáhalo.
V roku 1947 sa konali voľby do kurátorskej rady, ktorá sa po zvolení pravidelne schádzala a starala sa o hospodársku stránku farnosti až do smutne známeho roku 1950.
V roku 1950 už bolo cítiť čosi zlé „vo vzduchu“ ale veriaci na to ako keby nedbali a pravidelne na ranných liturgiách bol chrám nimi preplnený. Aj to ukazuje, ako hlboko veriaci ľudia žili v tejto farnosti.
Po likvidácii v roku 1950 sa nezachovali informácie o miestnej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá „neexistovala“. Kronika spomína, že najväčšia časť veriacich navštevovala rímskokatolícke bohoslužby, malá časť pravoslávnu cirkev a určitá časť odpadla od duchovného života celkom, keď nenavštevovali žiadne liturgické slúženia.
V roku 1968 naši veriaci napísali žiadosť o obnovu gréckokatolíckej cirkvi generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ Alexandrovi Dubčekovi a Vasiľovi Biľakovi, tajomníkovi KSS a ÚV KSS. Bol zriadený akčný výbor pozostávajúci zo šiestich predstaviteľov pravoslávnej cirkvi z radov kurátorov a rovnakého počtu predstaviteľov gréckokatolíckej cirkvi.
Rehabilitácia nastala po tom, čo akčný výbor podal žiadosť na Krajský národný výbor , aby 8. júna 1968 bolo prevedené slávnostné otvorenie činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v Trebišove. Prvým správcom po obnove sa stal o. Michal Ihnát. Účasť veriacich po obnove na sv. liturgiách bola väčšia ako pred likvidáciou, ako keby sa veriaci snažili dohnať to, čo za 18 rokov zameškali. Po rehabilitácii sa začalo s postupnou úpravou a opravou chrámu, ktorá s prestávkami a väčšími či menšími úpravami trvala až do roku 1985. Začala sa stavať nová farská budova, ktorú v roku 1980 posvätil o. ordinár Ján Hirka.
V roku 1994 naša farnosť zažila kňazskú vysviacku hneď piatich bohoslovcov, medzi nimi aj dvoch tunajších rodákov. O rok naša farnosť založila peknú tradíciu každoročných ekumenických festivalov piesní pod názvom: Gorazdov Trebišov. V septembri bolo otvorené prvé Cirkevné gymnázium sv. Jána Krstiteľa archijerejskou svätou liturgiou za účasti vladyku Jána Hirku a mnohých kňazov. Tiež do tohto mesta nastúpil o. Dušan Seman za správcu farnosti a zároveň okresného dekana, ktorý túto službu zastáva doteraz. V roku 1997 naša farnosť jurisdikčne prešla pod správu novozriadeného Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu so sídlom v Košiciach.
V roku 1997 na podnet vladyku Milana Chautura košického apoštolského exarchu a o. Dušana Semana – správcu trebišovskej farnosti vniká v našej farnosti tiež chrámový Zbor sv. Michala, ktorí pod vedením zakladajúcej dirigentky Mgr. Marcely Zorvanovej nacvičili sv. liturgiu Jána Zlatoústeho v novom spracovaní.
Život gréckokatolíckej cirkvi v tých časoch bol na dobrej duchovnej úrovni a postupne sa začal rozvíjať aj rôznymi aktivitami – Gorazdov Trebišov, Stretnutia na Kvetnú nedeľu, Stretnutiami mládeže, ale aj rôzne opekačky, stretká, sánkovačky, výlety, púte doma i do zahraničia a iné stretnutia pre mladých nielen telom, ale aj duchom.
V roku 2002 (24.novembra) vyšlo prvé číslo nášho farského časopisu, ktorý dostal názov Solún a vychádza týždenne dodnes (už aj elektronicky na našom farskom facebook profile).
V roku 2003 našu duchovnú úroveň pozdvihli Sväté misie. Odvtedy spoločenstvo našich veriacich, mladších i starších sa snaží nasledovať Ježiša Krista a kráčať vždy v jeho šľapajach. Spolu sa tak pokúšame vytvárať živé spoločenstvo viery.
V školskom roku 2004/2005 bola transformované Stredné odborné učilište na Cirkevnú združenú strednú školu sv. Jozafáta.
Dňa 2.septembra 2007 bola slávnostne posvätená obnovená farská budova, znova naším vladykom Milanom Chauturom, CSsR.
V roku 2010 bola opravená fasáda i strecha chrámu. V súčastnosti sa realizuje výmena a oprava okien i vitráži na farskom chráme.
Ťažko skúšaná gréckokatolícka cirkev v Trebišove je pekným príkladom slov, ktoré povedal Ježiš Petrovi: „a brány pekelné ju nepremôžu“ ( porov. Mt 16,18 )