Jazdecký areál Čierna voda

Všeobecné informácie

História žrebčína v Horných Motešiciach sa začala písať na jar roku 1923. V tomto období sa do prenajatých priestorov veľkostatku Olivera Seldera premiestnila vojenská žriebareň z Podlužian pri Bánovciach nad Bebravou. Najskôr sa v Horných Motešiciach odchovávali len žriebätá nakúpené v zemskom chove pre potreby armády. Na základe výsledkov v odchove žriebät sa v roku 1927 Vojenská správa rozhodla prebudovať žriebareň na Vojenský žrebčín. V kontexte týchto udalostí je potrebné povedať, že v roku 1930 pôsobilo na Slovensku len 23 žrebcov furiosa prevažne z chovu žrebčína Kladruby nad Labem a zo zemského žrebčína v Pohořeliciach. Základ chovu v Horných Motešiciach tvorili anglické polokrvné kobyly v počte 27 kusov, ktoré boli presunuté z vojenského žrebčína v Hostouni na Šumave. Stádo bolo postupne doplňované. Tvorilo ho 10 anglických plnokrvných, 45 anglických polokrvných a 5 arabských kobýl. V roku 1929 bolo do Horných Motešíc importovaných 9 anglonormanských kobýl z Francúzka a 9 anglických plnokrvných kobýl z Napajediel. Pre vývoj chovu furiosa v Horných Motešiciach sa ako dôležitý, s odstupom času, javí import 24 kobýl zo žrebčína Sárvár v Maďarsku z rokov 1932 – 1934. Toto stádo tvorilo základ anglického polokrvného stáda línií Furioso, Przedswit, Gidran, North Star a neskôr Catalin. Pre chovné kobyly bol ako hlavný plemenník vybratý žrebec 259 Furioso XIII-3, hnedák, narodený v roku 1926 v žrebčíne Wieselburg.
Počas mobilizácie koncom roku 1938 a začiatkom roku 1939 sa do Horných Motešíc premiestnil chovný materiál z Vojenského žrebčína z Hostoune na Šumave. Ústav v Horných Motešiciach nebol pripravený na prijatie takého veľkého počtu kobýl, preto sa musela urobiť selekcia vlastného stáda. Z oboch stád sústredených v Horných Motešiciach zostali len najkvalitnejšie kobyly z obidvoch žrebčínov v celkovom počte 130 kusov, s ktorými pracovali odborníci takmer do skončenia druhej svetovej vojny.
V roku 1943 došlo k zmene vlastníckych vzťahov na veľkostatku Olivera Seldera, ktorý neúspešne investoval finančné prostriedky do hľadania ropy v oblasti Tatier a Spiša. Po vyhlásení bankrotu veľkostatok odkúpil viedenský finančník Siebenstein. Prevádzka žrebčína bola umiestnená na dvoch miestach, a to v Horných Motešiciach na štvrtom dvore (súčasný dvor chovných kobýl), kde boli v tej dobe ustajnené plemenné žrebce a stádo chovných kobýl so žriebätami. Na objekte Bobot sa odchovával dorast kobyliek. Mladé žrebce sa v žrebčíne neodchovávali, ale boli presúvané ako odstav
do Štátneho žrebčína v Topoľčiankach, kde bola vybudovaná žriebareň. Až neskôr sa dobudoval objekt Letný Majer (3 km od Motešíc), kde boli umiestňované žrebce od ich odstavu do veku troch rokov.

Počas Slovenského národného povstania na jeseň roku 1944 bol žrebčín evakuovaný do Trenčianskej Turnej a neskôr do Nitry, Urmína a Cabaja. Počas evakuácie v Trenčianskej Turnej stálo celé stádo týždeň na daždi, v dôsledku čoho sa, až na výnimky, objavila v stáde chrípka. Úhyny najmä u mladších ročníkov dosahovali 20 %. V priebehu evakuácie bola časť stáda ukoristená nemeckou armádou, časť uhynula v dôsledku zlej výživy a na následky zlých podmienok ustajnenia. Po vojne sa časť koní od nemeckej armády dostala do rúk sovietskym a rumunským vojskám. Na vrátení stáda do Motešíc mali zásluhu sovietsky veterinár a kpt. Jozef Mandelik. Celý žrebčín bol po vojne v dezolátnom stave po stránke hospodárskej, ako aj personálnej. Vojenskými udalosťami druhej svetovej vojny stratil žrebčín dve pätiny celkového stavu koní. Po vojne dochádza k obnove stáda. K 36 kobylám pribudlo 22 štvorročných a päťročných kobýl a jedenásť trojročných kobýl. Ako kmeňové žrebce plemena furioso boli v roku 1945 do Motešíc zaradení Furioso X – hnedák, narodený v roku 1931 v Kladruboch
nad Labem po Furioso IV z 296 Furioso, typický predstaviteľ ušľachtilej a harmonickej radoveckej línie, a Furioso XV – hnedák, narodený v roku 1936 v Pohořeliciach po 34 Furioso XIII z 71 Przedswit VIII, kostnatý, typický, ušľachtilý žrebec s výrazným kohútikom, dostatočne hlboký so silným fundamentom s priestrannými chodmi.
V roku 1949 došlo k organizačným zmenám a ústav prešiel spod vojenskej správy do správy Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy s názvom Štátny ústav pre chov koní, zariadenie PP – žrebčín Horné Motešice. Tým istým dňom bol stanovený i nový chovný cieľ. Hlavnou úlohou žrebčína bola produkcia anglického polokrvníka na podklade kmeňov Furioso a mohutných arabských žrebcov Gidran a neskôr i Dahoman pre zemský chov.
Dňa 28. 9. 1961 bolo v rámci rajonizácie arabské stádo premiestnené do Štátneho žrebčína Topoľčianky. V tom istom roku bol žrebčín premenovaný na Štátny plemenársky ústav Motešice. Následne v roku 1973 došlo k jeho pričleneniu pod Plemenársky podnik v Topoľčiankach ako odštepný závod. Najväčšou zmenou v histórii motešického žrebčína bolo jeho zlúčenie so Štátnym
majetkom vo Svinnej v roku 1978, čím vznikol Plemenársky podnik Motešice so sídlom vo Svinnej. Podnik hospodáril na 4 000 ha poľnohospodárskej pôdy a choval 3 500 ks
hovädzieho dobytka, 2 000 ks oviec a 500 koní. Podnik mal svoje objekty v deviatich
dedinách trenčianskeho okresu.

V roku 1993 sa podnik rozdelil na Plemenársky podnik vo Svinnej a Žrebčín Motešice. Od uvedeného dátumu prechádza žrebčín komplikovanou privatizáciou, ktorá vyústila do situácie, že v rokoch 2001 – 2002 nebol v žrebčíne už ani jeden kôň. Dochádza k devastácii, ktorá sa nedá porovnať ani s obdobím druhej svetovej vojny.
V opakovanej exekúcii sa žrebčín Motešice dostáva do vlastníctva nadšencov okolo Dr. Slavomíra Magála. Po počiatočných problémoch sa do žrebčína začínajú vracať kone rozpredané po Slovensku, Maďarsku a Českej republike. V roku 2004 sa obnovuje šľachtiteľský chov koní. Majiteľom je opätovne povolené vypaľovať vlastnícky výpal M s mečom.
V období rokov 2002 – 2010 dochádza ku konsolidácii stáda. Malebné horské prostredie, vápencové podložie, dostatok vlahy a priestoru vytvárajú optimálne podmienky pre zdravý vývoj celého stáda.
K 31. 12. 2010 bolo v chove 42 kobýl, z toho 5 anglických plnokrvných a 37 kobýl plemena furioso. Ďalších osem kobýl je po absolvovaní výkonnostných skúšok vo vyššom stupni testácie. V základnom stáde sú pripárené štyri plemenníky: 3429 North Star XI, 3536 Furioso XXV (Eurograf ),
3672 Furioso XXX (Frodo), 3710 Gidran XXI (Jerevan). Mimo žrebčína pôsobí v plemenitbe štrnásť plemenníkov všetkých línií.
Obnovuje sa aj športová činnosť. Kone furioso sú ideálne pre športové využitie v drezúre, skákaní a najmä vo všestrannej spôsobilosti, ale aj vo voltíži. Žrebčín Motešice je každoročne hostiteľom mnohých zaujímavých jazdeckým podujatí, od roku 2007 aj medzinárodných military pretekov CCI*. Kone s motešickým výpalom sú pravidelnými účastníkmi majstrovstiev sveta mladých koní vo všestrannej spôsobilosti. Furioso z Motešíc sa výrazne presadzuje na špecializovaných výstavách koní v rámci stredoeurópskeho regiónu (Trenčín, Napajedla, Hódmezővásárhely).